Kalendár

Marec
P U S Š P S N
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Aktuality
01.04.2015

Valika Wilgová - 30 rokov dobrovoľníčka ČK

Valika, ďakujeme. Si pre nás veľkým vzorom. Prajeme Ti do ďalších rokov hlavne veľa zdravia, šťastia, lásky, spokojnosti, úsmevov a slniečka v duši.
0/0

Medzinárodné humanitárne právo

Možno si myslíte, že táto téma je vám veľmi vzdialená a znie príliš odborne. Čo sa za týmto komplikovaným názvom skrýva sa však môže týkať každého z nás. Medzinárodné humanitárne právo má totiž za úlohu chrániť počas vojen a ozbrojených konfliktov životy všetkých ohrozených a zraniteľných, a to je väčšina z nás. Možno stojí za to, dozvedieť sa o tom viac...

Medzinárodné humanitárne právo (MHP) chráni tých, ktorí sa priamo nezúčastňujú vojenských akcií. Do tejto skupiny patria civilisti ale aj zranení alebo zajatí bojujúci. Medzinárodné humanitárne právo obmedzuje spôsoby vedenia vojenských operácií tak, aby sa zamedzilo utrpeniu ľudí v čo najväčšej možnej miere. Základom MHP sú štyri Ženevské konvencie z roku 1949 (Konvencie) a ich dva dodatkové protokoly z roku 1977. Irak aj USA sú stranami Konvencií, ale ani jeden z týchto dvoch štátov neprijal I. dodatkový protokol „O ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov“ (Veľká Británia a Austrália Protokol prijali). Na druhej strane, všetky základné ustanovenia Protokolu sú považované za súčasť medzinárodného zvykového práva, a preto sú záväzné pre všetky štáty automaticky, bez potreby podpísať, či ratifikovať akúkoľvek medzinárodnú zmluvu.

Ženevské dohovory - 12. august 1949

Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly ochraňujú ľudí, ktorí sa nezapájajú do vojny (civilisti, zdravotníci a pomocníci)  a tí, ktorí už nie sú priamo zapojení do bojov (ranení, chorí a stroskotaní vojaci a vojnoví zajatci). Pred šesťdesiatimi rokmi, vtedajšie tri existujúce Ženevské dohovory boli revidované a rozšírené a štvrtý Dohovor bol pridaný aby zvlášť ochraňoval civilistov.

Ženevské dohovory sú jadrom medzinárodného humanitárneho práva (MHP), časť medzinárodného práva, ktoré upravuje vedenie ozbrojených konfliktov a snaží sa limitovať jeho následky (dopad).

Pôvodný Ženevský dohovor o zlepšenie osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli bol v roku 1864 prijatý 16 štátmi. To bolo základom pre súčasné humanitárne právo, ktoré určilo pravidlá starostlivosti o chorých a zranených vojakov a zabezpečenia rešpektovania zdravotníckych pracovníkov, transportu a ich vybavenia označených emblémom Červeného kríža. Tento dohovor bol revidovaný v roku 1906 a ešte raz v roku 1929, keď bol uznaný emblém Červeného polmesiaca.

Druhý Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori je prispôsobením prvého Dohovoru z roku 1864 na podmienky boja na mori.

Počas prvej svetovej vojny (1914-1918) bolo uväznených stovky tisíc vojnových zajatcov. Tretí Ženevský dohovor týkajúci sa zaobchádzania s vojnovými zajatcami bol prijatý v roku 1929 a položil základ princípom, že sa s nimi musí zaobchádzať ľudsky za všetkých okolností.

Počas druhej svetovej vojny bolo ľudstvo svedkom zabíjania rovnakého počtu tak vojakov, ako aj civilistov, v porovnani s pomerom 1:10 v prvej svetovej vojne. V roku 1945, Medzinárodný výbor Červeného kríža pokračoval v jeho predvojnovom úsilí rozšíriť ochranu Ženevskými dohovormi na civilné obyvateľstvo. V roku 1949, medzinárodné spoločenstvo, v podobe 64 národov, revidovalo a rozšírilo tri existujúce Ženevské dohovory a pridalo štvrtý Ženevský dohovor týkajúci sa ochrany civilných osôb počas vojny. Štyri Ženevské dohovory môžu byť sumarizované nasledovne:

  • Prvý Ženevský protokol ochraňuje ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli 
  • Druhý Ženevský dohovor ochraňuje ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori 
  • Tretí Ženevský dohovor ochraňuje vojnových zajatcov
  • Štvrtý Ženevský dohovor ochraňuje civilné obyvateľstvo, vrátane toho na okupovanom území

V súčasnosti sú Ženevské dohovory používané univerzálne a všetkých 194 štátov sveta sú ich zmluvnými stranami. Viac sa o Ženevských dohovoroch dozviete na stránke:

http://www.cervenykriz.eu/cz/mhp_knihovna/zenevske_umluvy.pdf

Článok 3, ktorý je vo všetkých štyroch Dohovoroch spoločný, bol dôležitým momentom, po prvý krát „pokrýva“ situácie nemedzinárodných ozbrojených konfliktov. 

V ďalších dvoch desaťročiach po prijatí Ženevských dohovorov, bol svet svedkom zvýšeného počtu nemedzinárodných ozbrojených konfliktov a vojen za národné oslobodenie. Ako odpoveď na to boli v roku 1977 prijaté dva Dodatkové protokoly k štyrom Ženevským dohovorom z roku 1949. Tie posilňujú ochraňujú obete medzinárodných (Protokol I) a nemedzinárodných (Protokol II) ozbrojených konfliktov a stanovujú hranice (obmedzenia) spôsobom vedenia vojen. Protokol II bol prvou medzinárodnou zmluvou venovanou exkluzívne situáciám nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu.

V roku 2005, bol prijatý Dodatkový protokol, ktorý prijal dodatočný emblém – Červený kryštál – ktorý má rovnaký medzinárodný štatút ako emblémy Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Viac o ďalších významných krokoch v rámci medzinárodného humanitárneho práva počas uplynulých šesťdesiatich rokov na stránke:

http://www.icrc.org/web/eng/siteeng0.nsf/htmlall/section_ihl_treaties_and_customary_law?OpenDocument,